Potok leží v strednej pravej časti Liptovskej kotliny v údolí Potoka vo výške okolo 545 m n.m. Najstaršia správa o územnom majetku v potockom údolí je z roku 1273 pod latinským názvom  Medecus ( medokýš ). Uvedený názov pravdepodobne súvisí s hojným výskytom minerálnych prameňov v okolí obce, aj keď početné z nich prešli postupne do katastra mladšej, ale časom väčšej a dôležitejšej obce Bešeňová.

Spoľahlivý údaj vzťahujúci sa na toto údolie je z roku 1278. Kráľ Ladislav IV. Daroval vtedy Klementovi z Teplej majetok, na ktorom vznikli Kalameny. Darované územie susedilo s potockým údolím, ktoré malo ľudový názov Medokýš. Aj ďalšia správa o tomto území vznikla v súvislosti s darovaním susediaceho územia.  Roku 1286 Ladislav IV. daroval Mikulášovi a Marcelovi, synom Ilariovým majetok patriaci neskôr do chotára Bešeňovej. Darovaný majetok ležal medzi Váhom a potokom Medokýš.

Obe správy  sa len okrajovo zmieňujú o potockom údolí, napriek tomu možno usúdiť, že tento majetok zostal vo vlastníctve uhorských kráľov v 13.-14. stor. Koncom 14. stor. sa ho usilovali nadobudnúť zemania z Bešeňovej, čo sa im napokon aj podarilo.

Územím obce prechádzala v 13. storočí významná historická cesta zo Zvolenského hradu do Poľska, popod Hrad Liptov (Sielnický hrad,  Liptovský Starhrad).

Potok patril Bešeňovcom v prvej polovici 15. stor. V druhej polovici 15 a v 16. stor. patril drobným zemanom, časť hradnému panstvu Likava a koncom 16.stor. Kubínskovcom.

V 16. stor. v Potoku zväčša už nehospodárili sedliacke domácnosti, iba želiari a miestny zemania. Ešte okolo roku 1584 mali kúriu, neskôr aj tá zanikla

Podklady a návrh erbu spracoval potocký rodák MUDr. Ľubomír Straka.

Ako ústredný motív erbu zvolil poľovného psa - chrta s obojkom, ktorý je zobrazený v erbe rodiny Potockých a ktorý ideálne vystihuje pôvodné zameranie obce a to poľovačky a oddych kráľa a kráľovských hodnostárov. Takýto hlavný motív odlišuje našu obec od okolitých, ktorý sa takouto históriou hrdiť nemôžu. Z erbu rodiny Potockých boli použité aj ďalšie dva motívy- trstina a klasy.

Trstina charakterizuje močaristý charakter veľkej časti obce, ktorý vyplýval z početných minerálnych prameňov a bol zrejme aj jedným z dôvodov vhodnosti poľovačiek na vodné vtáctvo. Uvedená rastlina rastie na močiaroch v katastri obce hojne aj v súčasnosti.

Obilné klasy zase charakterizujú pôvodné poľnohospodárske zameranie obyvateľov obce.

Ďalší motív- minerálne pramene (vlnovky v erbe) jednak charakterizujú výskyt minerálnych prameňov a močarísk v okolí obce, zároveň  odlišujú erb obce od erbu rodiny Potockých, kde sa tento motív nenachádza.

Erb, pečať a zástava obce boli slávnostne uvedené do života vysvätením v nedeľu 22.10.2006